Nastupujúci komunistický režim v povojnovom Československu považoval násilie a porušovanie zákonnosti za prípustný prostriedok dosahovania svojich politických cieľov. Týmito postupmi prenasledoval nielen skutočných, ale aj domnelých odporcov komunistickej ideológie. Jednou z oblastí, ktorej sa výrazne dotkla krutosť komunistickej moci, bolo poľnohospodárstvo a jeho násilná kolektivizácia, ktorá likvidovala tradičné dedinské štruktúry. Sovietske kolchozy, kde sa uplatnili tie najdrastickejšie formy nútenej kolektivizácie, boli vzorom pre zakladanie jednotných roľníckych družstiev v Československu.
23. februára 1949 vstúpil do platnosti Zákon č. 69/1949 Zb. o jednotných roľníckych družstvách. Zákon deklaroval cieľ blahodarného rozvoja pôdohospodárskeho družstevníctva a odstránenia dovtedajšej údajnej roztrieštenosti družstevnej činnosti v pôdohospodárstve, ktorá bola vraj dedičstvom minulosti. Zákon avizoval, že JRD by mali vznikať na báze dobrovoľnosti, čo však bolo v jednoznačnom rozpore s prebiehajúcou praxou. Hlavnými agitátormi a členmi komisií národných výborov boli komunistickí funkcionári, ktorí najprv za vstup do jednotných roľníckych družstiev sľubovali rôzne výhody, no ak ich roľníci neprijali, prichádzalo prenasledovanie.