OBETE NÁSILNEJ KOLEKTIVIZÁCIE

Slovenské dediny veľmi bezohľadne zasiahli násilné metódy odovzdávania pôdy do JRD. Tí sedliaci a roľníci, ktorí sa odmietli vzdať svojej pôdy dobrovoľne, boli rôznymi spôsobmi prenasledovaní a zastrašovaní. Jednou z nepriamych foriem likvidácie bolo nastavenie nereálnych kontingentov, čiže štátom nariadených dodávok časti úrody a poľnohospodárskych produktov, ktoré neúmerným zvyšovaním viedli ku krachu samostatne hospodáriacich roľníkov. Nesplnenie bolo pokladané za sabotáž, ktorá sa trestala pokutou, konfiškáciou majetku či väzbou.

Ostrejším, no bežným prostriedkom, bolo páchanie fyzického a psychického násilia voči ľuďom, ktorí nechceli podpísať vstup do družstva. Títo roľníci sa ocitli na laviciach obžalovaných a boli odsúdení na dlhoročné väzenie či posielaní do pracovných táborov. Prenasledovaniu sa nevyhli ani ich rodiny, ktorým bol zhabaný všetok majetok, boli násilne vysťahované z rodných obcí do odľahlých oblastí, často na opačný koniec republiky. Tam im boli prideľované podradné práce, deti vyhadzovali zo škôl alebo im zamedzili študovať.

Komunistickému režimu sa postupne podarilo zlikvidovať základné princípy družstevníctva, súkromného vlastníctva a celej sociálnej skupiny súkromne hospodáriacich roľníkov. Zakladanie jednotných roľníckych družstiev v skutočnosti znamenalo faktické vyvlastňovanie pôdy využívaním rôznych nátlakových prostriedkov. V 50. rokoch postihla násilná kolektivizácia najrozsiahlejšiu skupinu obyvateľstva na Slovensku, ktorej neúprosné prenasledovanie pokračovalo aj v ďalších pokoleniach.

Rok 1989 znamenal pre množstvo perzekvovaných rodín vykúpenie. V rámci reštitúcií bola vrátená pôda, hoci niekedy len jej časť, pôvodným vlastníkom. Na Slovensku však nebol za násilnú kolektivizáciu doposiaľ nikto vyšetrovaný ani súdený. Výpovede mnohých pamätníkov sú ale  dodnes mementom jednej z mnohých foriem prenasledovania a bezprávia, páchaného komunistickým režimom.

Celá tragédia roľníkov sa začala po IX. zjazde  KSČ v roku 1949, na ktorom Gottwald vyhlásil: “Nebude u nás socializmus bez prechodu dediny k socializmu.” Išlo o najväčšiu skupinu obyvateľstva s rozsahom škôd, ktoré sa nedajú vyčísliť. Na Slovensku sa to týkalo približne 470 tisíc rodín. Na základe príslušných zákonov sa zrodila myšlienka kolektívneho obhospodarovania pôdy a chovu zvierat. Toto bolo vždy spojené so súkromným vlastníctvom, ktoré malo svoje korene v láske k rodnému poľu a starostlivosti o zvieratá. Roľníkov začali stíhať pokutami, väzbou, vysťahovaním či konfiškáciou majetku. Na Slovensku násilím zhabali roľníkom poľnohospodárske stroje, aby boli prinútení podpisovať vstup do družstiev. Takto zhabali 16 391 traktorov, 20365 mláťačiek, 20 365 samoviazačov a ďalšie stroje.