Bezpečnostný aparát využíval na perzekúciu oponentov komunistického režimu rôzne druhy nástrojov. Najznámejším a najviditeľnejším bol trestnoprávny postih. Opieral sa o zákonné ustanovenia vtedajšieho režimu – trestný zákon a trestný poriadok. V podmienkach vlády komunistickej strany sa zákon stal „pláštikom“ k vykonávaniu tzv. triednej spravodlivosti podľa záujmov a potrieb režimu. Za trestné činy podľa I. hlavy zvláštnej časti trestného zákona (trestné činy proti republike) bolo za obdobie rokov 1969 – 1989 v Československu odsúdených 4 758 osôb. Ide však o počet bez rozsudkov vojenských súdov a bez odsúdení za trestný čin nedovoleného opustenia republiky (§ 109 TZ), ktorých bolo 105 993.
NIEKTORÉ SÚDNE PROCESY POČAS NORMALIZÁCIE
NIEKTORÉ SÚDNE PROCESY POČAS NORMALIZÁCIE
Audio text panelu
NIEKTORÉ SÚDNE PROCESY POČAS NORMALIZÁCIE
VYBRATÉ SÚDNE PROCESY
Proces s hudobnou skupinou Plastic People of Universe
V roku 1976 sa komunistická vláda rozhodla ukázať verejnosti odstrašujúci príklad, keď zorganizovala uväznenie a kampaň na zdiskreditovanie skupiny The Plastic People of the Universe. Skupina bola usvedčená z narušovania verejného poriadku a jej členovia boli odsúdení na nepodmienečný trest odňatia slobody v rozsahu od 8 do 18 mesiacov. Táto udalosť bola jedným z podnetov pre vznik dokumentu Charta 77.
Ivan Polanský začal v roku 1970 písomne zaznamenávať a rozširovať vysielanie Va- tikánskeho rozhlasu, Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky, vydával samizdaty ako aj katolícky časopis. Kvôli svojim aktivitám bol v roku 1987 zatknutý a v júni 1988 odsúdený za trestný čin podvracania republiky na štyri roky väzenia.
Proces za pašovanie slobodnej literatúry
Branislav Borovský, Alojz Gabaj a Tomáš Konc pašovali slobodnú a náboženskú literatúru cez hory z Poľska. V roku 1983 boli zatknutí a uväznení. Súdny proces vyvolal protest verejnosti a na medzinárodnom poli sa ich zastal dokonca americký prezident Ronald Reagan. Odsúdení boli na Slovensku na 14 respektíve 12 mesiacov nepodmienečne. Riskovali vlastnú slobodu, aby napomohli k vnútornej slobode a poznaniu ostatných.
Jazzová sekcia
Ministerstvo kultúry dalo podnet Ministerstvu vnútra a to zrušilo celý Zväz hudobníkov a tým aj Jazzovú sekciu. Súd v roku 1986 však uvalil väzbu na Karla Srpa a spol. Podľa tajnej správy kontrarozviedky mala Jazzová sekcia 11 000 členov.
Proces s Bratislavskou päťkou
ŠtB zadržala 14. augusta 1989 Jána Čarnogurského, Miroslava Kusého, Hanu Ponickú, Antona Seleckého a Vladimíra Maňáka potom, čo listom zo 4. augusta 1989 informovali slovenskú vládu o zámere uctiť si pamiatku obetí okupácie v auguste 1968 položením kvetov na miestach, kde vojaci Varšavskej zmluvy zastrelili demonštru- júcich obyvateľov. Ich zatknutím sa režim poslednýkrát pokúsil zastrašiť otvorenú opozíciu.
Procesy s veriacimi
Perzekúcia veriacich občanov sa preniesla viac do podoby psychologickej, sociálnej a iných foriem prenasledovania. Najaktívnejší boli súdení. Ako príklad možno uviesť súdny proces proti Ambrózovi Kubišovi a Jánovi Ďuricovi. V roku 1971 ich súd odsúdil za organizovanie duchovných cvičení a rozširovanie náboženských publikácií, čo štát kvalifikoval ako marenie dozoru nad cirkvami. Kubiša odsúdil na rok, Ďuricu na osem mesiacov nepodmienečne.
Proces s Bratislavskou päťkou a Jánom Čarnogurským
V roku 1980 Emília Kesegová zorganizovala s kňazom Jozefom Labudom duchovné cvičenia, čo bolo vyzradené, ŠtB ich zaistila a oboch vláčili po súdoch takmer dva roky. Kňaz Labuda dostal 6 mesiacov nepodmienečne a Kesegová 4 mesiace nepodmienečne a výpoveď z pracoviska v Mestskej knižnici v Bratislave s odôvodnením, že je ideologicky nespôsobilá pre prácu v kultúrnom rezorte. Jezuita Oskar Formánek a robotníčka Mária Kožárová z Prešova boli vyše štyroch rokov vyšetrovaní, odsúdení v roku 1982 na 12, resp. 6 mesiacov podmienečne za nelegálne aktivizovanie náboženského života.
Výskumníčka Mária Kotrisová dostala v roku 1985 trest 10 mesiacov najprv ne- podmienečne, po odvolaní podmienečne za prekladanie knihy o atentáte na pápeža.
Saleziána Štefana Javorského odsúdil Okresný súd v Rožňave v auguste 1976 za zneužívanie náboženskej funkcie (§101 TZ) na trest odňatia slobody na dva roky nepodmienečne. Javorský ich do dňa odsedel v Ilave.
Proces s Helenou Gondovou a Františkom Novajovským
6. augusta 1982 vykonala ŠtB domovú pre- hliadku v byte 33 ročnej úradníčky Heleny Gondovej, kde našli zahraničnú literatúru a samizdaty. Našli aj účtenku vystavenú na Františka Novajovského, v ktorého byte ŠtB tiež vykonala prehliadku a našla lieh, množstvo papiera, náboženskú literatúru. Aj jeho vzali do väzby. Polícia vypočula asi 150 svedkov z katolíckych kruhov. Gondová a Novajovský dostali po jednom roku nepodmienečne a vina znela podľa obžaloby – marenie dozoru nad cirkvami a príprava poburovania. Amnestia z roku 1985 s konečnou platnosťou zahladila odsúdenie.
Prokop Tomek – Prevence, profylaxe a výchova v pojetí Státní bezpečnosti, PPU a Jazzová sekcia ÚPN a Peter Jašek: ÚPN, 20. výročie Nežnej revolúcie
Patrik Dubovský ÚPN: November a cirkev na Slovensku
Ján Čarnogurský: Väznili ich za vieru, Pramene Bratislava 1990
