POLITICKÉ PREVIERKY A ČISTKY

POLITICKÉ PREVIERKY A ČISTKY

NESTRANÍCKE PREVIERKY

Nestranícke previerky boli na rozdiel od tých straníckych zasadené do hierarchie daného pracoviska, čo znamená, že v komisiách zasadali ľudia, ktorí preverovaných poznali.

Skupiny pracujúcich, úradníkov a inteligencie, ktorí sa nestotožňovali s politikou a ideológiou komunis- tického režimu, sa ocitli v opozícii voči režimu, ktorý voči nim používal rôzne formy perzekúcií. Vlny per- zekúcií sa vzťahovali najmä na roky 1948 – 1952, ďalej roky 1956 – 1962 a 1969 – 1975. Každá vlna perzekúcií sa odlišovala cieľmi, ktoré sledovala politika komunistického režimu. V rokoch 1948 – 1989 sa vyskytovali postihy najmä z politických a náboženských dôvodov. K určitému uvoľneniu došlo v roku 1963 a mnohí opozične mysliaci ľudia ožili v roku 1968, keď sa aktívne zapojili do reform- ného procesu. Povzbudil ich aj návrh zásad zákona o mimosúdnej rehabilitácii.

Okupácia Československa 21. augusta 1968 vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy znamenala zásadný obrat v uskutočňovaní reformného procesu. Osud inštitúcií sa stal súčasťou normalizácie. Myšlienka masových previerok v KSČ, v štátnom i hospodárskom aparáte a v spoločenských organizáciách sa rodila postupne po nástupe nového straníckeho vedenia v apríli 1969.

V nestraníckych previerkach išlo hlavne o pracovno–politické hodnotenie nestraníkov a príslušníkov iných politických strán. Bolo zamerané na štátnych a administratívnych zamestnancov až po úroveň majstrov. Postihnutí boli predovšetkým príslušníci inteligencie, pracovníci SAV, vysokých škôl, vydavateľstiev, médií či štátnych úradov. Zamestnanci škôl, podnikov či ústavov boli nútení vypĺňať rôzne dotazníky a predstupovať pred miestne previerkové komisie v spoločenských organizáciách. Najčastejšími otázkami v previerkových dotazníkoch alebo ústnych pohovoroch boli otázky o tom, aký názor majú na vstup armád Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968, či sa angažovali v roku 1968, aké majú politické a náboženské presvedčenie, otázky o triednom pôvode rodičov, aký je vzťah preverovaného k socialistickému zriadeniu, aký má názor preverovaný na spojenectvo so Sovietskym zväzom, či je veriaci, či chodí do kostola a pod.

Organizačne boli nestranícke previerky na rozdiel od tých straníckych zasadené do hierarchie daného pracoviska, čo znamená, že v komisiách zasadali ľudia, ktorí preverovaných poznali. Z vysokých škôl odišlo z vyučovacieho procesu celkovo 170 profesorov a docentov, t.j. vyše 14 percent ich celkového počtu na Slovensku. Spolu bolo prepustených 318 vysokoškolských učiteľov, z toho 128 odišlo do zahraničia. Učiteľov základných a stredných škôl od roku 1969 tiež dosť často postihovali napríklad prepustením zo zamestnania z politických dôvodov – ako bol nesúhlas s okupáciou ČSSR, podpisy pod rôzne výzvy v roku 1968, vystúpenia na rôznych podujatiach a v neposlednom rade aj z náboženských dôvodov. Politické a spoločenské čistky po previerkach znamenali, že okolo 700 000 členov a funkcionárov politických strán, mocenských orgánov a spoločenských organizácií bolo zbavených funkcií. Počet tých, ktorí boli z politických dôvodov postihnutí existenčne alebo sociálne, to značí prepustení zo zamestnania alebo preradení na menej kvalifikovanú prácu, možno odhadovať na 300 – 350 000. Učitelia sa až po zrušení ústavných článkov o vedúcej úlohe KSČ a najmä o monopolnom postavení marxizmu – leninizmu vo výchove a vzdelávaní, po Novembri 1989 zbavili aj rozpoltenosti, ktorá ich ťažila 40 rokov.

Michal Kubán už počas štúdia na vysokej škole pôsobil v náboženských krúžkoch, ktoré organizoval Vladimír Jukl. Pri druhej normalizačnej previerke v roku 1975 sa ho pýtali, či súhlasí so vstupom sovietskych vojsk do Československa v roku 1968 a či chodí do kostola. On a Rudolf Fiby pri previerke neprešli a previerková komisia im odporučila, aby si hľadali miesto inde. Rudolf Fiby dostal výpoveď k 1. decembru 1974. Odvolal sa, no súd uznal postup zamestnávateľa za správny. Po oznámení verdiktu previerok vedením Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici sa medzi postihnutými vystupňovala atmosféra strachu z vlastnej budúcnosti. Niektorým boli ponúknuté miesta v ekonomickom sektore. Nádeje zamestnancov PF na zotrvanie v zamestnaní sa však zväčša nenaplnili. Museli sa zamestnať ako robotníci. Krajská správa ŠtB v Banskej Bystrici zaviedla 8. decembra 1972 osobitný zväzok „ŠKOLSTVO“, v ktorom sústreďovala poznatky o osobách „zameraných na propagáciu kapitalistického spôsobu života“.
Po okupácii Československa v roku 1968 mala akákoľvek redakcia zákaz vydávať práce Ondreja R. Halagu. Od roku 1974 pôsobil na Spoločenskovednom ústave SAV, v roku 1981 ho však prepustili. V roku 1985 bol dokonca prepadnutý eštebákmi vo vlastnej pracovni. V období pred rokom 1989 pracoval a publikoval v zahra- ničí, predovšetkým v Nemecku a Francúzsku.
Ján Čarnogurský obhajoval Perlu Karvašovú, hlásateľku Slovenského rozhlasu a manželku dramatika Petra Karvaša, keď ju zo Slovenského rozhlasu vyhodili potom, ako v rámci normalizácie neprešla previerkou.

Ondrej R. Halaga

Tibor Ferko musel odísť z postu vedúceho programu a dramaturga umeleckých programov v košickom štúdiu Slovenskej televízie (1969) a keďže nenašiel nikde akékoľvek vhodné zamestnanie, vzali ho na odber vzoriek magnezitovej rudy v podzemí bane Bankov ako pomocného robotníka. Mária Gamcová za účasť na krúžku s rehoľnými sestrami bola vypočúvaná a nedostala odporúčanie na žiadnu vysokú školu.
Učiteľka Jana Mičianová prihlásila svoje deti na náboženstvo, za čo dostala okamžitú výpoveď. Vec svojej výpovede postúpila súdu a ten jej sťažnosť zamietol. Z učiteľky sa stala žena v domácnosti a prípad sa stal známym ako vyhodenie zo zamestnania z dôvodu náboženskej diskriminácie. Za príklad perzekúcií na školách okrem iného uvádza, že v čase normalizácie „za odhlásenie žiaka z náboženstva jeho triedny učiteľ má neofi- ciálnu finančnú odmenu 200 Kčs“. Obhajcom Jany Mičianovej bol Ján Čarnogurský.

Zločiny komunizmu, stať Perzekúcie učiteľov v rokoch 1948 – 1989, autor Jozef Žatkuliak
Marie Černá: Prověrky a jejich místo v komunistickém vládnutí, Ústav pro soudobé dějiny AVČR,v.v.i. Ján Šimulčík Zápas o nádej a Čas svitania
Anton Selecký Kanál
Osobné výpovede Márie Gamcovej a Tibora Ferka