NIEKTORÉ SÚDNE PROCESY POČAS NORMALIZÁCIE

NIEKTORÉ SÚDNE PROCESY POČAS NORMALIZÁCIE

Bezpečnostný aparát využíval na perzekúciu oponentov komunistického režimu rôzne druhy nástrojov. Najznámejším a najviditeľnejším bol trestnoprávny postih. Opieral sa o zákonné ustanovenia vtedajšieho režimu – trestný zákon a trestný poriadok. V podmienkach vlády komunistickej strany sa zákon stal „pláštikom“ k vykonávaniu tzv. triednej spravodlivosti podľa záujmov a potrieb režimu. Za trestné činy podľa I. hlavy zvláštnej časti trestného zákona (trestné činy proti republike) bolo za obdobie rokov 1969 – 1989 v Československu odsúdených 4 758 osôb. Ide však o počet bez rozsudkov vojenských súdov a bez odsúdení za trestný čin nedovoleného opustenia republiky (§ 109 TZ), ktorých bolo 105 993.

VYBRATÉ SÚDNE PROCESY

Proces s hudobnou skupinou Plastic People of Universe

V roku 1976 sa komunistická vláda rozhodla ukázať verejnosti odstrašujúci príklad, keď zorganizovala uväznenie a kampaň na zdiskreditovanie skupiny The Plastic People of the Universe. Skupina bola usvedčená z narušovania verejného poriadku a jej členovia boli odsúdení na nepodmienečný trest odňatia slobody v rozsahu od 8 do 18 mesiacov. Táto udalosť bola jedným z podnetov pre vznik dokumentu Charta 77.
Ivan Polanský začal v roku 1970 písomne zaznamenávať a rozširovať vysielanie Va- tikánskeho rozhlasu, Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky, vydával samizdaty ako aj katolícky časopis. Kvôli svojim aktivitám bol v roku 1987 zatknutý a v júni 1988 odsúdený za trestný čin podvracania republiky na štyri roky väzenia.

Proces za pašovanie slobodnej literatúry

Branislav Borovský, Alojz Gabaj a Tomáš Konc pašovali slobodnú a náboženskú literatúru cez hory z Poľska. V roku 1983 boli zatknutí a uväznení. Súdny proces vyvolal protest verejnosti a na medzinárodnom poli sa ich zastal dokonca americký prezident Ronald Reagan. Odsúdení boli na Slovensku na 14 respektíve 12 mesiacov nepodmienečne. Riskovali vlastnú slobodu, aby napomohli k vnútornej slobode a poznaniu ostatných.

Jazzová sekcia

Ministerstvo kultúry dalo podnet Ministerstvu vnútra a to zrušilo celý Zväz hudobníkov a tým aj Jazzovú sekciu. Súd v roku 1986 však uvalil väzbu na Karla Srpa a spol. Podľa tajnej správy kontrarozviedky mala Jazzová sekcia 11 000 členov.

Proces s Bratislavskou päťkou

ŠtB zadržala 14. augusta 1989 Jána Čarnogurského, Miroslava Kusého, Hanu Ponickú, Antona Seleckého a Vladimíra Maňáka potom, čo listom zo 4. augusta 1989 informovali slovenskú vládu o zámere uctiť si pamiatku obetí okupácie v auguste 1968 položením kvetov na miestach, kde vojaci Varšavskej zmluvy zastrelili demonštru- júcich obyvateľov. Ich zatknutím sa režim poslednýkrát pokúsil zastrašiť otvorenú opozíciu.

Procesy s veriacimi

Perzekúcia veriacich občanov sa preniesla viac do podoby psychologickej, sociálnej a iných foriem prenasledovania. Najaktívnejší boli súdení. Ako príklad možno uviesť súdny proces proti Ambrózovi Kubišovi a Jánovi Ďuricovi. V roku 1971 ich súd odsúdil za organizovanie duchovných cvičení a rozširovanie náboženských publikácií, čo štát kvalifikoval ako marenie dozoru nad cirkvami. Kubiša odsúdil na rok, Ďuricu na osem mesiacov nepodmienečne.

Proces s Bratislavskou päťkou a Jánom Čarnogurským

V roku 1980 Emília Kesegová zorganizovala s kňazom Jozefom Labudom duchovné cvičenia, čo bolo vyzradené, ŠtB ich zaistila a oboch vláčili po súdoch takmer dva roky. Kňaz Labuda dostal 6 mesiacov nepodmienečne a Kesegová 4 mesiace nepodmienečne a výpoveď z pracoviska v Mestskej knižnici v Bratislave s odôvodnením, že je ideologicky nespôsobilá pre prácu v kultúrnom rezorte. Jezuita Oskar Formánek a robotníčka Mária Kožárová z Prešova boli vyše štyroch rokov vyšetrovaní, odsúdení v roku 1982 na 12, resp. 6 mesiacov podmienečne za nelegálne aktivizovanie náboženského života.
Výskumníčka Mária Kotrisová dostala v roku 1985 trest 10 mesiacov najprv ne- podmienečne, po odvolaní podmienečne za prekladanie knihy o atentáte na pápeža.
Saleziána Štefana Javorského odsúdil Okresný súd v Rožňave v auguste 1976 za zneužívanie náboženskej funkcie (§101 TZ) na trest odňatia slobody na dva roky nepodmienečne. Javorský ich do dňa odsedel v Ilave.

Proces s Helenou Gondovou a Františkom Novajovským

6. augusta 1982 vykonala ŠtB domovú pre- hliadku v byte 33 ročnej úradníčky Heleny Gondovej, kde našli zahraničnú literatúru a samizdaty. Našli aj účtenku vystavenú na Františka Novajovského, v ktorého byte ŠtB tiež vykonala prehliadku a našla lieh, množstvo papiera, náboženskú literatúru. Aj jeho vzali do väzby. Polícia vypočula asi 150 svedkov z katolíckych kruhov. Gondová a Novajovský dostali po jednom roku nepodmienečne a vina znela podľa obžaloby – marenie dozoru nad cirkvami a príprava poburovania. Amnestia z roku 1985 s konečnou platnosťou zahladila odsúdenie.

Prokop Tomek – Prevence, profylaxe a výchova v pojetí Státní bezpečnosti, PPU a Jazzová sekcia ÚPN a Peter Jašek: ÚPN, 20. výročie Nežnej revolúcie
Patrik Dubovský ÚPN: November a cirkev na Slovensku
Ján Čarnogurský: Väznili ich za vieru, Pramene Bratislava 1990