V apríli 1969 sa k moci sa dostalo vedenie KSČ na čele s Gustávom Husákom, ktoré bolo plne lojálne Moskve. Režim nebol taký tvrdý ako v 50. rokoch, no prenasledoval svojich oponentov najmä obmedzením možnosti ich adekvátneho spoločenského uplatnenia. Z občanov, ktorých znova uzatvoril za železnú oponu (t. j. znemožnil im slobodne cestovať), vytvoril navonok lojálnu masu, ktorá neprejavovala svoje politické názory. Hlavným nástrojom boli politické čistky v komunistickej strane a spoločnosti. Na tento účel sa zriadilo 70 217 previerkových komisií s celkovým počtom 235 270 členov.
V decembri 1970 odhlasovalo plénum ÚV KSČ dokument, na ktorý Moskva dlho čakala: „Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ“. Previerkové komisie boli menované zhora z pracovníkov straníckeho aparátu a ich rozhodnutie schvaľoval nadriadený stranícky orgán. V roku 1970 bolo v Československu vylúčených alebo vyškrtnutých z komunistickej strany 326 817 ľudí, t.j. 21,7 % členov. V rokoch 1968 a 1969 opustilo dobrovoľne rady KSČ ďalších 146 914 straníkov a tým poklesol počet členov KSČ o 473 731 členov. Na Slovensku bolo členstva v KSČ zbavených celkovo 53 206 ľudí, t. j. 17,5 % členov. Postihnutí boli predovšetkým príslušníci inteligencie, pracovníci SAV, vysokých škôl, vydavateľstiev, médií či štátnych úradov. Na pokoji však neboli ponechaní ani aktívni nestraníci. Zamestnanci škôl, podnikov či ústavov boli nútení vypĺňať rôzne dotazníky a predstupovať pred miestne previerkové komisie v spoločenských organizáciách. Následne bola časť z nich za svoje postoje v roku 1968 preložená na nižšie riadiace pozície alebo ich musela opustiť.
