TÁBORY NÚTENEJ PRÁCE

Zákon č. 247/1948 Zb. O zriadení táborov nútenej práce (TNP) poslanci Národného zhromaždenia schválili už 25. októbra 1948. Je však známe, že pracovné a sústreďovacie tábory vznikali už v období rokov 1945 – 1948, čo sa zvykne interpretovať  ako obdobie tzv. riadenej demokracie medzi dvomi totalitami.

V januári 1946 bolo na Slovensku 46 pracovných (sústreďovacích) táborov. Hromadný odsun začal v apríli 1946 a trval do októbra, ojedinelé skupiny boli odsúvané až do roku 1949.

V povojnovom období na Slovensku vznikali   okrem pracovných táborov aj tábory sústreďovacie, ktorých úlohou bolo sústrediť občanov nemeckej a maďarskej národnosti ako osoby politicky nežiaduce. Spočiatku medzi tábormi sústreďovacími  a pracovnými nebol viditeľný rozdiel. Do pracovných táborov sa dostávali hlavne asociálne, medzi ktorými prevažovali Rómovia. Pracovný tábor ich mal prevychovať prácou, ale k práci boli nútení aj sústredenci, ktorí po prijatí nariadenia Slovenskej národnej rady č.33/1945  Zb. nar. SNR sa stávali  súčasne zaradencami   pracovných táborov. Novú a organizovanejšiu podobu dostali nútené práce a tábory po prijatí nariadenia SNR č.105 z 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov. V priebehu roka 1946 a 1947 sa počet táborov zredukoval, pretože nariadenie 105/1945 Zb. malo účinnosť len dva roky. SNR už 23. marca 1948 vydala nové nariadenie č.7/1948 o zriaďovaní pracovných táborov. Osoby do pracovných táborov zaraďovala osobitná komisia, tiež zriadená pri povereníctve vnútra.  Rokovala na neverejnom zasadnutí a rozhodovala väčšinou hlasov. Neskôr sa zaraďovanie osôb do TNP stávalo doménou ZNB (Zbor národnej bezpečnosti, čiže polícia) a najmä ŠtB (Štátna bezppečnosť, čiže tajná polícia). Nakoniec rozhodovanie o zaradení do tábora patrilo do kompetencie komisií KNV (Krajské národné výbory). Smernice pre tieto komisie poznali štyri kategórie osôb zaraďovaných do TNP:

1. osoby odsúdené podľa zákona č.15/1947 Zb. o stíhaní čierneho obchodu na základe právoplatného rozsudku
2. tzv. zaháľači (zvyšky kapitalistov, súkromní podnikatelia, priemyselníci, kulaci). Tu boli členmi komisie predseda ONV, prednosta okresného úradu ochrany práce a prednosta odbočky štátnej bezpečnosti, asistoval im okresný lekár, ktorý určil osoby po zdravotnej stránke schopné nastúpiť do pracovného útvaru.
3. tzv. hospodársky rozvratníci – pracovní ignoranti, osoby ktoré bezdôvodne nenastúpili do zamestnania alebo do práce, prikázanej im v rámci všeobecnej pracovnej povinnosti, zriadenej dekrétom prezidenta republiky č.88/1945 Zb., alebo takúto prácu bezdôvodne opustili. O ich zaradení rozhodovala osobitná komisia pri povereníctve vnútra  na návrh okresného úrady ochrany práce.
4. tzv. politickí rozvratníci – osoby, ktoré svojou činnosťou ohrozovali výstavbu hlásaného ľudovodemokratického štátu, verejnú bezpečnosť, pokoj a poriadok alebo úmyselne rozvracali verejné zásobovanie a hospodársku konsolidáciu štátu – rozvratníci (hodnotili ich podľa triedneho hľadiska: letákové akcie, divadelné predstavenia, kázne v kostoloch, šírenie poplašných správ, sabotáže, propaganda proti znárodňovaniu atď.) O ich zaradení rozhodovala osobitná komisia na návrh okresnej zisťovacej komisie, ktorej členom sa stal aj prednosta príslušnej odbočky štátnej bezpečnosti.