POMOCNÉ TECHNICKÉ PRÁPORY (PTP)

POMOCNÉ TECHNICKÉ PRÁPORY (PTP)

PTP

Zámerom PTP bolo izolovať “politicky nespoľahlivých” a nepohodlných vojakov a pod zámienkou pracovnej “prevýchovy” ich využiť ako zdroj lacnej pracovnej sily.

Existencia pomocných technických práporov (PTP) začiatkom 50. rokov minulého storočia predstavovala integrálnu súčasť mechanizmu politického násilia zameraného proti skutočným, potenciálnym alebo vykonštruovaným odporcom komunistického režimu v ČSR. (Jednotky podobného typu ako PTP zriadili aj v iných krajinách východného bloku, napr. v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku).

Išlo o jednu z viacerých foriem mimosúdnych perzekúcií. Jej zámerom bolo izolovať “politicky nespoľahlivých” a záujmom politickej moci inak nepohodlných vojakov základnej vojenskej služby, ako aj vojakov v zálohe (dokonca sa to týkalo aj osôb z rôznych dôvodov zbavených brannej povinnosti) a pod zámienkou pracovnej “prevýchovy” ich zároveň využiť ako zdroj lacnej pracovnej sily pre potreby armády a národného hospodárstva. Armádu takto priamo vtiahli do zápasu s vnútornou politickou opozíciou a zneužili na plnenie úloh, ktoré ostro kontrastovali s jej hlavným poslaním: garantovať bezpečnosť, suverenitu a územnú celistvosť štátu.

Medzi hlavné ciele komunistického režimu, nastoleného po februári 1948, patrilo ovládnutie všetkých mocenských zložiek. Medzi nimi mala svoje dôležité miesto aj československá armáda, ktorú nový režim plánoval využiť pre svoje záujmy a na svoju ochranu. Tento proces sprevádzali rozsiahle politické perzekúcie, ktoré okrem dôstojníckeho a poddôstojníckeho zboru postihli aj radových vojakov. Prejavili sa najmä existenciou osobitných vojenských jednotiek, určených na izolovanie a tzv. prevýchovu „politicky nespoľahlivých“ vojakov základnej služby a záložníkov.
Už v auguste 1948 vznikli IV. (cestné) prápory ženijných plukov, do ktorých boli zaradení „politicky, vojensky a národne“ nespoľahliví branci. Hlavnou súčasťou ich základného výcviku bola morálno-politická výchova a telesná príprava, pričom branci absolvovali aj skrátený výcvik so zbraňou. Po jeho absolvovaní bola hlavnou činnosťou príslušníkov cestných práporov úprava ciest a výstavba vojenských objektov. Na Slovensku pôsobil jeden cestný prápor v priestore vojenského výcvikového priestoru v Lešti.
V roku 1950 sa cestné prápory transformovali na tzv. pomocné technické prápory (PTP), ktoré sa delili na ľahké, určené predovšetkým na práce v stavebníctve, a ťažké, tzv. banské. Ako prvý vznikol na Slovensku 54. PTP, ktorý bol dislokovaný v Komárne.
Organizačné zmeny sprevádzala aj zmena klasifikačného odvodového systému brancov, do ktorého bola na konci novembra 1950 oficiálne zaradená klasifikácia E – politicky nespoľahlivý. Takto kvalifikovaný mohol byť každý, kto akýmkoľvek spôsobom nevyhovoval komunistickému režimu. Branci s klasifikáciou E boli automaticky predurčení pre službu v PTP a to bez ohľadu na ich zdravotnú klasifikáciu.
Príslušníci PTP už základný vojenský výcvik absolvovali bez zbrane a využívali sa výhradne na pracovnú činnosť v prospech vojenských a civilných organizácií. Žili v mimoriadne zložitých ubytovacích a sociálnych podmienkach.
V celom období existencie PTP sa intenzívne hľadali nové možnosti a zdroje ich doplňovania. V septembri 1951 bol schválený inštitút tzv. mimoriadnych vojenských cvičení, v rámci ktorého boli na časovo neobmedzené obdobie povolávaní k PTP muži vo veku 17 až 60 rokov. Ich výber mali na starosti osobitné komisie, pričom návrhy pripravovali jednotlivé bezpečnostné zložky. Vďaka prílevu nových pracovných síl do armády boli začiatkom decembra 1951 v Komárne vytvorené ďalšie dva prápory PTP – 63. (neskôr premiestnený do Novák a Košíc) a 64. (neskôr premiestnený do Čiech).
V druhej polovici roka 1952 mala značnej časti príslušníkov PTP uplynúť dvojročná dĺžka základnej vojenskej služby, preto komunistické vedenie v júni 1952 schválilo predĺženie vojenskej služby príslušníkov PTP s klasifikáciou E na neurčito. Po ukončení základnej vojenskej služby tak boli títo príslušníci automaticky povolaní na mimoriadne vojenské cvičenie a mohli byť v PTP v podstate neobmedzený čas. Aj vďaka týmto opatreniam vznikol v septembri 1952 v Komárne nový 68. PTP.

Od jari 1953 však dochádzalo v Československu k postupným politickým zmenám.

Tie zasiahli aj armádu a v jej rámci i PTP, ktoré mali byť postupne zrušené. Všetci príslušníci PTP s kvalifikáciou E prešli na jeseň 1953 previerkami. Do konca apríla 1954 boli na Slovensku zrušené alebo pretransformované na technické prápory všetky PTP. Taktiež bol zrušený inštitút mimoriadnych vojenských cvičení a klasifikácia E. Prepúšťanie „politicky nespoľahlivých“ vojakov do civilu však trvalo až do konca roku 1954.

V cestných a pomocných technických práporoch, ktoré pre svoje represívne zameranie mali charakter vojenských táborov nútenej práce, slúžilo v rokoch 1948 až 1954 približne 60-tisíc vojakov, z toho okolo 25-tisíc s klasifikáciou E. Zo Slovenska bolo do PTP zaradených vyše 5 500 politicky nespoľahlivých mužov. Rehabilitácie sa dočkali až po roku 1989 a po schválení zákona č. 219/2006 Z. z. sú dnes považovaní za účastníkov protikomunistického odboja.

Zdroj: Zločiny komunizmu, Ján Štaigl “Pomocné technické prápory, vojenské tábory nútených prác“
Dobiáš: Komunizmus na Slovensku