TAJNÁ CIRKEV, LAICKÝ APOŠTOLÁT

TAJNÁ CIRKEV, LAICKÝ APOŠTOLÁT

TAJNÁ CIRKEV

Predstavovala aktivity cirkvy, ktoré z dôvodu prenasledovania menohli byť vykonávané verejne

Katolíckej cirkvi sa počas „Pražskej jari“ v roku 1968 podarilo uskutočniť niekoľko zmien, ktoré aj keď boli dočasné, prispeli k oživeniu náboženského života. Postupné zmeny v cirkevnej politike nastali v druhej polovici roku 1969, keď ÚV KSS prijal Návrh opatrení na politický postup v oblasti cirkevnej politiky na Slovensku. Ten udával prvé kontúry normalizačnej politiky štátu voči cirkvám. Ich cieľom bolo opätovne naučiť cirkvi báť sa. Podrobnejšie rozobral problematiku cirkevnej politiky štátu dokument z augusta 1971 Návrh dlhodobého postupu v oblasti cirkevnej politiky a svetonázorovej výchovy na Slovensku, ktorý bol „len prvým krokom k dopracovaniu Hlboko premyslenej a účinnej koncepcie zložitého a náročného boja proti náboženstvu“ a stal sa symbolom dlhotrvajúcej normalizačnej cirkevnej politiky. V tejto normalizačnej spoločnosti začala opätovne vyrastať tajná cirkev. V roku 1968 sa z väzenia vrátili politickí väzni, vrátane kňazov a biskupov.

Tajnú cirkev 70. a 80. rokov charakterizovala aktivita laikov. Veľkú zásluhu na realizácii myšlienky malých spoločenstiev majú Silvester Krčméry a Vladimír Jukl. Ako mnohí duchovní žiaci chorvátskeho kňaza Tomislava Poglajena – Kolakoviča strávili 50. roky v komunistických väzeniach iba preto, že boli aktívni kresťania. Prvý z nich bol odsúdený na štrnásť, druhý na dvadsaťpäť rokov. Z väzenia sa vrátili pred Pražskou jarou. Dôležitým sa stalo ich stretnutie s biskupom Jánom Chryzostomom Korcom. Požiadali ho, aby si ako biskup zobral patronát nad tým, čo mali v pláne robiť. Budúcnosť ukázala, že tým zasadili semienko košatého stromu.

Vladimír Jukl

J.Ch. Korec

Rehole

Nezastupiteľnú úlohu v živote tajnej cirkvi mali rehoľné spoločenstvá, ktoré nemohli verejne pôsobiť. Rehoľné spoločenstvá mali svoju vnútornú štruktúru v podobe predstaveného, ľudí zodpovedných za výchovu dorastu a tajné štúdium teológie. Tajných kňazov pre rehole väčšinou svätil J. Ch. Korec alebo aj biskupi v iných socialistických krajinách, kde bola väčšia náboženská sloboda.

Malé spoločenstvá

Tajná cirkev, zväčša zosobnená v živote malých spoločenstiev, sa do roku 1982 navonok takmer neprejavovala. Jej činnosť spočívala v tichej práci na budovaní spoločenstiev po celom Slovensku. Dôležitú úlohu v prostredí tajnej cirkvi zohralo Spoločenstvo Fatima, ktoré sa od svojho vzniku v roku 1974 zapájalo do aktivít podporujúcich náboženskú slobodu na Slovensku.

Samizdat

Ovocím tichej práce spoločenstiev bolo vydávanie spočiatku neperiodických samizdatov, ktoré sa v roku 1982 rozšírili o vydávanie prvého celoslovenského periodického samizdatu Náboženstvo a súčasnosť. Počas dvad-saťročnej normalizácie vydávala tajná cirkev približne 20 periodických samizdatov (časopisov), z ktorých v roku 1989 existovalo trinásť.

Podpisové akcie

V prvej polovici 80. rokov sa začala aktivita tajnej cirkvi prejavovať aj navonok, a to v podobe podpisových akcií za prepustenie väznených kresťanov, za uplatňovanie spravodlivých zákonov a za náboženskú slobodu. Tajná cirkev sa pomaly vynárala z podzemia a dávala o sebe vedieť.

Púte

Za prvé verejné vystúpenie prenasledovanej cirkvi možno pokladať celoštátnu púť na Velehrade v roku 1985 pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Metoda. 150 000 pútnikov sa konfrontovalo so štátnou mocou a verejne skandovaním požadovala náboženskú slobodu, príchod pápeža… Udalosť spôsobila šok totalitnému štátu, ktorý celých pätnásť rokov normalizácie nemal skúsenosť s iným ako so svojím názorom. Pred púťami vždy dochádzalo k rozsiahlemu zastrašovaniu, odradzovaniu a sťažovaniu účasti na púti. Takéto opatrenia proti konaniu pútí boli bežné v Levoči, Šaštíne, Nitre – Kalvárii, Starých Horách a inde.

Najväčšia podpisová akcia

Tajná cirkev bola počas obdobia normalizácie najorganizovanejšou skupinou občanov, ktorá bola schopná uskutočniť akciu širšieho rozsahu. Z hľadiska logistiky, zapojenia sa veľkého množstva aktivistov v krátkom čase, koordinovanosti a informovanosti bola podpisová akcia najväčším verejným podujatím v celej jej histórii. Udalosť takého rozsahu by sa nemohla uskutočniť bez niekoľkoročného budovania štruktúr, dôvery a odvahy. Dňa 29. novembra 1987 Augustín Navrátil a niekoľko moravských katolíckych laikov začalo podpisovú akciu za náboženské slobody s 31 požiadavkami s názvom Podnety katolíkov k riešeniu situácie veriacich občanov v ČSSR. Začiatkom roka 1988 ju podporil kardinál Tomášek. V ovzduší udávania a infiltrovania spoločnosti Štátnou bezpečnosťou ju podpísalo vyše pol milióna ľudí, z toho viac ako 300 000 zo Slovenska.

Sviečková manifestácia

Komunistický režim požiadavky veriacich neriešil a naďalej ich prenasledoval, preto sa rozhodli zorganizovať na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave 25. marca 1988 Sviečkovú manifestáciu – 30-minútové pokojné zhromaždenie občanov so sviečkami v rukách. Požiadavkami manifestácie boli: slobodné menovanie katolíckych biskupov na uprázdnené diecézy na Slovensku, úplná náboženská sloboda a úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu. Komunistický režim sa snažil Sviečkovú manifestáciu tvrdo potlačiť, ale aj napriek tomu občania vytrvali na námestí celých 30 minút.

Zdroj: František Neupauer z knihy Silvester Krčméry
ÚPN 1989 Rok zmeny, Peter Zupko – Novembrový medzník v dejinách Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku Ján Šimulčík, Čas svitania
Ján Šimulčík, Čas odvahy
Ján Šimulčík, Éra samizdatu
ÚPN, November 1989 a cirkev na Slovensku, Patrik Dubovský