NEPRIATEĽSKÉ OSOBY A AKCIE ŠTÁTNEJBEZPEČNOSTI

NEPRIATEĽSKÉ OSOBY A AKCIE ŠTÁTNEJBEZPEČNOSTI

NEPRIATEĽSKÁ OSOBA

Osoba, ktorá svojím konaním alebo politickými postojmi ohrozovala alebo by mohla ohroziť vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu.

Spis nepriateľskej osoby (NO) bol vedený na sústreďovanie písomností na osoby, ktoré svojím konaním alebo politickými postojmi ohrozili alebo by mohli ohroziť vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu. Podľa miery nebezpečnosti boli tzv. nepriateľské osoby zaraďované do štyroch kategórií.

Evidencia nepriateľských osôb sa začala budovať začiatkom 70. rokov v súvislosti s čistkami normalizačného procesu. K 1. októbru 1974 bolo v ČSSR evidovaných 11 884 nepriateľských osôb. Správa kontrarozviedky v Bratislave evidovala v I. kategórii nebezpečnosti napr. Alexandra Dubčeka, Jozefa Jablonického, Miroslava Kusého, Hanu Ponickú, Milana Šimečku, Dominika Tatarku či Júliusa Strinku. V II. kategórii nebezpečnosti boli evidovaní Viktor Pavlenda, Tomáš Petřivý, Štefan Sádovský, Milan Šimečka ml., Juraj Špitzer či Jozef
Zrak. Nebezpečnými pre režim sa stali aktivisti tajnej cirkvi, laického apoštolátu a disentu: Ján Chryzostom Korec, Silvester Krčméry, Helena Gondová, Peter Rúčka, Anton Selecký, Ján Čarnogurský, Rudolf Fiby, Alojz Tkáč, Bartolomej Urbanec, Marcel Strýko, Slavomír Stračár, Tibor Ferko, Igor Ďurišin, Ondrej Halaga a ďalší.

Akcie Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a časť jej štruktúry pre boj s vnútorným a vonkajším nepriateľom

Odbor pre boj proti vonkajšiemu nepriateľovi – I. odbor

Rozpracovával prípady a signály v problematikách diplomati, zastupiteľské úrady, cestovné kancelárie, zahraniční novinári, vízoví cudzinci a výjazdy.

Odbor pre boj proti vnútornému nepriateľovi – II. odbor

Ťažisko práce odboru spočívalo na činnosti 1. oddelenia, ktoré spracovávalo problematiku pravica a pravicový oportunizmus. Na oblasť vedy, kultúry a hromadných oznamovacích prostriedkov sa zameriavalo 2. oddelenie, 3. oddelenie spracovávalo problematiku mládež, školstvo, vrcholné spoločenské organizácie, obrodné politické strany NF, sionizmus a slovenský separatizmus. V polovici roku 1977 bolo zriadené 4. oddelenie, ktoré prevzalo problematiku cirkev a sekty.

Odbor na ochranu ekonomiky – III. odbor

V troch oddeleniach odbor spracovával problematiky – kontrarozviednej ochrany československého zahraničného obchodu, kontrarozviednej ochrany predvýrobnej a výrobnej sféry a ochranu utajovaných skutočností v organizáciách slovenskej ekonomiky.

Akcia NORBERT

Bola jednou z operačných bezpečnostných úloh Federálneho ministerstva vnútra ČSSR, ktorá sa mala uskutočniť hlavne za brannej pohotovosti štátu. Išlo o plán na zaistenie osôb, ktoré z pohľadu vtedajšej vládnucej garnitúry predstavovali ohrozenie „vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu“. Plán mal byť aktivovaný predovšetkým v prípade brannej pohotovosti štátu na základe zákonného opatrenia predsedníctva Federálneho zhromaždenia ČSSR, ale mohol byť aj nariadený v prípade, ak by bola zvýšenou mierou ohrozená zvrchovanosť štátu a jeho socialistického zriadenia. Prípadná realizácia akcie Norbert sa riadila smernicou z roku 1977, ktorá presne definovala skupiny osôb, ktoré mali byť zaistené.

Podľa pripravených zoznamov mali byť zaistení občania rozdelení buď do nápravnovýchovného zariadenia (väzenie – opatrenie „Z“), alebo zaradení do pridelenej práce (nútené práce – opatrenie „P“)

 Bartolomej Urbanec

Marcel Strýko

V roku 1989 bolo do akcie Norbert zahrnutých vyše 9 000 občanov ČSSR. Medzi nepriateľské osoby, ktoré by boli v prípade realizácie akcie Norbert zadržané, patrili napr. František Javorský, Vladimír Jukl, František Novajovský, Ladislav Stromček, Ivan Polanský, Slavomír Stračár, Marcel Strýko, Tibor Ferko, Dušan Klinger a iní. Keď už mala Štátna bezpečnosť hotový a schválený scenár akcie Norbert, potrebovala overiť jej akcieschopnosť ostrou skúškou. Naplánovali preto jej simuláciu. Rozhodnutie padlo na východné Slovensko. Uskutočnila sa tajná skúška na internačný tábor pri Košiciach. „Zvláštnym rozkazom ministra vnútra ČSSR je od 22. hodiny dňa 14. 11. 1988 realizovaná akcia Norbert. V skupine „Z“ bolo v oblasti zatknutých 36 mužov a 1 žena, všetci boli eskortovaní do ciel predbežného zadržania. V druhej skupine „P“ bolo ŠtB sústredených 101 mužov, 3 ženy a boli v priebehu dňa odvezení do pracovného tábora JRD Novačany okres Košice vidiek. Po štyroch dňoch bola vyhlásená ďalšia akcia KOLORA (cenzúra). Jej realizácia prebiehala v osobitne vymedzených priestoroch – Margecany, Kapušany pri Prešove a inde….“

Akcia bola definitívne zrušená až 7. decembra 1989. Bohužiaľ, hromadné skartácie postihli aj spisy o akcii Norbert, a tak z nej ostalo len torzo. Zachovaná časť dokumentácie k akcii Norbert je uložená v Archíve bezpečnostných zložiek (ABS) v Prahe a obsahuje smernice, vzory tlačovín, zoznam väzníc pre zaistenie osôb „Z“ a veľkoformátovú mapu ČSSR. Na nej sú zakreslené stanovištia zvláštnych skupín pri jednotlivých útvaroch ZNB (v sídlach okresov), ktoré boli vytvorené výhradne pre účely akcie Norbert a zodpovedajúce za jej priebeh. Mapa tiež ukazuje zhromaždiská pre osoby v kategórii „Z“ a trasy zvážania ľudí do určených väzníc.

Akcia VÍR

V akcii VÍR mala byť rozbitá františkánska štruktúra v ČSSR. Dňa 15. apríla však 88 ľudí, medzi nimi aj niekoľko kresťanských disidentov, adresovalo list prezidentovi ČSSR Husákovi, v ktorom protestovali proti zásahu proti františkánom. V polovici júla 1983 zaistených slovenských tajných františkánov z vyšetrovacej väzby prepustili.

Akcia ASANACE

Asanácia bol krycí názov pre operáciu ŠtB z prelomu 70. a 80. rokov, prostredníctvom ktorej chcel komunistický režim donútiť nepohodlných ľudí, najmä signatárov Charty 77, k odchodu z Československa. Akcia sa skončila v roku 1984.

Akcia KLIN

V novembri 1989 komunistická Štátna bezpečnosť obnovila akciu KLIN, ktorej pôvodný návrh je z 24. júna 1987 a bola reakciou na perestrojku. V roku 1989 už bolo prioritou akcie prenikanie spolupracovníkov ŠtB do ilegálnych hnutí a verejná diskreditácia disidentov v tlači a tiež prenikanie do vznikajúcich hnutí po 17. novembri 1989.

Akcia VLNA

Smernica typového projektu bezpečnostných opatrení k ochrane živého vysielania Československého roz- hlasu a Československej televízie Súbor opatrení bol spracovaný v dielčích plánoch, ktoré upresňujú: VLNA 1 – zásah v objektoch Československého rozhlasu, VLNA 2 – zásah v objektoch Československej televízie, VLNA 3 – zásah v objektoch Československých spojov, ktoré zabezpečujú prenos a vysielanie rozhlasovej modulácie a televízneho signálu. Akcia bola celoštátne spustená 23.11.1989 o 13.00 hod. a 28.11.1989 zastavená a ukončená.

Zdroj ÚPN, Jerguš Sivoš, Ľubomír Morbacher