Komunistický režim na Slovensku mal v rámci uplatňovania triedneho boja podľa vzoru Sovietskeho zväzu niekoľko takpovediac novátorských prístupov k šikanovaniu obyvateľstva, ktoré bolo režimu nepohodlné. „Akcia B“ bola zameraná na tzv. plošnú očistu miest od nepohodlných osôb vrátane ich rodín. V odôvodneniach týchto akcií boli skupiny osôb označené ako bývalí podnikatelia, exponenti bývalého slovenského štátu, ale aj ako odporcovia nového režimu, nedôveryhodné a nespoľahlivé elementy. Medzi takto biľagované skupiny patrila hlavne
inteligencia, tvoriaca základ elít Slovenska. Cieľom „Akcie B“ bolo vysťahovať tieto osoby aj s ich rodinami z veľkých miest a neskôr aj z okresných miest a mestečiek, čo malo slúžiť budovaniu novej beztriednej spoločnosti. Byty putovali do rúk ľudí slúžiacich komunistickému režimu. „Akcii B“ predchádzali ďalšie akcie zamerané na vysťahovanie režimu nepohodlných občanov, najmä akcia T-43, ktorou na základe spracovaných zoznamov napĺňali „nežiaducimi osobami“ tábory nútenej práce. Podľa rozhodnutia Zvláštnej komisie „práceschopní príslušníci vysťahovaných rodín budú zásadne začlenení do tehelní, vápeniek, kameňolomov, píl a na niektoré pozemné stavby Československých stavebných závodov“.
Podľa informácií Ústredného národného výboru (ÚNV) bolo len v Bratislave zaregistrovaných približne 21 000 žiadostí o pridelenie bytu, pričom bolo absolútne nereálne takémuto množstvu vyhovieť. Režim sa tak rozhodol uviesť do praxe akciu, ktorá by na jednej strane umožnila zabezpečiť byty pre rozširujúci sa počet prorežimných kádrov (pracovníci straníckeho aparátu, armády či bezpečnosti) a na druhej by z mesta vysťahovali pre komunistov nepohodlných občanov. Uznesením predsedníctva Ústredného výboru KSS (ÚV KSS) bola 17. mája 1952 vytvorená Zvláštna komisia, ktorá mala celú akciu riadiť dôverne. Na svojom zasadnutí 24. mája 1952 rozhodla, že zoznamy osôb určených na vysťahovanie bude zostavovať Krajské veliteľstvo ŠtB za pomoci povereníctiev spravodlivosti. Zvláštna komisia v kooperácii s predsedníctvom ÚV KSS prerokovala 860 návrhov na vysťahovanie rodín z územia mesta Bratislavy, schválených bolo 743 a do ukončenia „Akcie B“ vysťahovaných 678. Prikázaný pobyt bol pre vysťahovaných určovaný prakticky po celom území Slovenska, najmä však v tzv. koncových obciach severného a stredného Slovenska.
Za operatívne spustenie „Akcie B“ sa považuje 15. júl 1952. V prvej etape bolo vysťahovaných 165 rodín z toho bolo 40 rodín bývalých ministrov, poslancov a exponentov HSĽS, 10 rodín exponentov DS, 61 rodín tzv. boháčov a 54 rodín tzv. záškodníkov a iných nepriateľov štátu. V ďalších 17 etapách (čiastkach, čo bol administratívny a ideologický novotvar vyjadrujúci odosobnený postoj k triednym nepriateľom) bolo vysťahovaných v priemere cca 50 rodín. V poslednej čiastke bol vysťahovaný napr. profesor Imrich Karvaš, bývalý guvernér Slovenskej národnej banky (ktorý pomáhal financovať SNP) aj s celou rodinou. ŠtB vyberala občanov na základe svojvoľných a súdom nepodložených rozhodnutí, podľa kritérií, ktoré diktoval „triedny inštinkt“ a ktoré ignorovali aj nový ľudovodemokratický právny rámec trestného či občianskeho práva i ústavu z roku 1948. Ustanovenia zákonov i prijaté dokumenty o riešení bytovej situácie ukazujú, že trestanie „nepriateľov štátu” či „nespoľahlivých živlov” formou vysídlenia bolo spojené aj s ďalšou formou trestu – núteným zaradením na pridelenú prácu. Znamenalo to nielen ich vylúčenie z profesijných štruktúr a pozícií, ale riešil sa tým aj nedostatok pracovných síl v odľahlých regiónoch a v odvetviach s vysokým podielom manuálnej práce. Začiatkom septembra 1953 bola rozhodnutím ÚV KSČ „Akcia B“ zastavená a zvláštne komisie zrušené.
