Spis nepriateľskej osoby (NO) bol vedený na sústreďovanie písomností na osoby, ktoré svojím konaním alebo politickými postojmi ohrozili alebo by mohli ohroziť vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu. Podľa miery nebezpečnosti boli tzv. nepriateľské osoby zaraďované do štyroch kategórií.
Evidencia nepriateľských osôb sa začala budovať začiatkom 70. rokov v súvislosti s čistkami normalizačného procesu. K 1. októbru 1974 bolo v ČSSR evidovaných 11 884 nepriateľských osôb. Správa kontrarozviedky v Bratislave evidovala v I. kategórii nebezpečnosti napr. Alexandra Dubčeka, Jozefa Jablonického, Miroslava Kusého, Hanu Ponickú, Milana Šimečku, Dominika Tatarku či Júliusa Strinku. V II. kategórii nebezpečnosti boli evidovaní Viktor Pavlenda, Tomáš Petřivý, Štefan Sádovský, Milan Šimečka ml., Juraj Špitzer či Jozef
Zrak. Nebezpečnými pre režim sa stali aktivisti tajnej cirkvi, laického apoštolátu a disentu: Ján Chryzostom Korec, Silvester Krčméry, Helena Gondová, Peter Rúčka, Anton Selecký, Ján Čarnogurský, Rudolf Fiby, Alojz Tkáč, Bartolomej Urbanec, Marcel Strýko, Slavomír Stračár, Tibor Ferko, Igor Ďurišin, Ondrej Halaga a ďalší.