POPRAVENÍ A ZOMRETÍ VO VÄZNICIACH

Správa medzinárodnej organizácie Amnesty International konštatuje, že počas komunistického režimu v Československu v rokoch 1948 – 1989 bolo popravených 247 mužov a Milada Horáková. 4 495 osôb zomrelo vo väzniciach. Bolo okolo 200 000 politických väzňov a väzenkýň. Z krajiny utieklo 170 938 ľudí. 280 osôb bolo zabitých pri pokuse prekročiť hranice

Zoznamy popravených

Medzi kritériá, na základe ktorých boli ľudia zaradení do zoznamu popravených patrilo, že boli popravení z politických dôvodov, majú spojitosť so Slovenskom a že ich poprava bola vykonaná v období od 25. februára 1948 do 29. decembra 1989 za skutok spáchaný po skončení druhej svetovej vojny (t.j. po 8. máji 1945).

Politické procesy

Trojan a spol. z roku 1954  v Prahe, v ktorom boli Jozef Trojan, Pavol Lukačka a Peter Lupták uznaní vinnými zo spáchania trestných činov „návod k vražde a sabotáž“ a odsúdení na trest smrti. Bunta a spol. z roku 1958 v Bratislave, v ktorom boli Leon Bunta, Mikuláš Spišiak, Ján Knapek a Jozef Rojko uznaní vinnými zo spáchania trestných činov „vojenskej zrady a mnohonásobnej vraždy a odsúdení na trest smrti. Sliačan a spol. z roku 1958 v Banskej Bystrici, v ktorom bol Ľudovít Laco uznaný zo spáchania trestných činov „vojenskej zrady a trinásťnásobnej vraždy“ a odsúdený na trest smrti. Daraboš a spol. z roku 1959 v Košiciach, v ktorom boli Ladislav Daraboš  a Július Körösi uznaní vinnými zo spáchania trestných činov vojenskej zrady a mnohonásobnej vraždy a odsúdení na trest smrti.

Vykonané tresty smrti v procesoch s príslušníkmi ZNB

Pavel Babík rozsudkom Štátneho súdu v Prahe zo dňa 23.2.1952 bol uznaný zo spáchania trestných činov velezrady a vyzvedačstva a odsúdený na trest smrti. Michal Ferianc rozsudkom Vyššieho vojenského súdu v Prahe zo dňa 29.10.1954 uznaný vinným z trestných činov pokusu velezrady a odsúdený na trest smrti. Pavol Kalinaj rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave odsúdený na trest smrti za trestný čin vyzvedačstva a ohrozenia obrany republiky. Bernard Jaško  rozsudkom Štátneho oddelenia v Bratislave bol dňa 9.11.1949 uznaný zo spáchania trestného činu vyzvedačstva a odsúdený na trest smrti. Za spáchanie trestných činov velezrady boli ďalej odsúdení Josef Karolík, Boris Volek, Rudolf Lančarič, Jozef Macej, Pavel Valent a Tibor Vrbický.

Vykonané tresty smrti v procesoch s príslušníkmi čsl. armády

Na trest smrti boli na základe trestných činov velezrady, vyzvedačstva, zbehnutia, rozkrádania majetku odsúdení Oldŕich Fiala, Augustín Lednický, František Špiriak, Alojz Porteš, Vladimír Cagášek, Karel Volf.

Vykonané tresty smrti v procesoch s prípravou útekov z väzení

Za trestné činy sprisahania na útek, velezrady, vyzvedačstva, vraždy, pokusov o vraždu a organizovanie protikomunistickej skupiny boli odsúdení na trest smrti : Ladislav Prieložný, Ján Vardžík, Gustáv Németh.

Vykonané tresty smrti v procesoch hospodárskeho charakteru

Trest smrti za ohrozenie zásobovania, velezrady, vyzvedačstva dostal Ivan Izidor Frostig, Jaroslav Peške.

Vykonané tresty smrti v procesoch stranícko – politického charakteru

Vladimír Clementis za velezradu a vyzvedačstvo, stratu štátneho občianstva v rozsudku zo dňa 27.11.1952, Viliam Žingor za velezradu a vyzvedačstvo rozsudok zo dňa 21.10.1950, Ladislav Nosák za velezradu a vyzvedačstvo zo dňa 21.10.1950, Samuel Bibza za velezradu a vyzvedačstvo, rozsudok zo dňa 21.10.1950.

Vykonané tresty smrti v procesoch spravodajského charakteru

Za trestné činy prevažne velezrady, vyzvedačstva, zločinov proti mieru, vojenskej zrady boli odsúdení v rokoch 1950 až 1855 na trest smrti Anton Kandráč, Alexander Lehotský, Bernard Nemeček, Viktor Palkovič, Vladimír Velecký, Juraj Dlouhý a Otakar Vítkovský. V procese s odbojovým hnutím Biela légia  Albert Púčik, Anton Tunega, Eduard Tesár.

Vykonané tresty smrti v procesoch s charakterom odboja

Za trestné činy úkladov voči republike, velezrady, vyzvedačstva boli odsúdení k trestu smrti Ondrej Dancák – Fertál, Vojtech Lacko, Alojz Milučký, Ivan Klisz, Pavel Leszniak, Mikolaj Maszluch, Vasil Riopka, Michal Kovaľský, Michal Mihok, Ján Rešetko, Bohumil Grúber, František Bodnár, Bartolomej Uličný.

Zoznam neinformuje o tom, či smrť bola násilná, prirodzená alebo nastala v dôsledku nedbanlivosti. Hlavným zdrojom pre zostavenie zoznamu zomretých vo väzniciach bol zoznam osôb odsúdených z politických dôvodov. Z neho boli následne vyselektované osoby, ktoré pri výkone trestu prišli o život. Selekcia bola urobená na základe dokumentu „Prehľad a počty odsúdených zomretých počas výkonu trestu odňatia slobody – príčiny. Rok 1948 – 1989“ z Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže SR.
V zozname sú väčšinou kňazi, úradníci, roľníci, živnostníci, robotníci, rádové sestry ako aj gréckokatolícky biskup Pavol Gojdič.