POMOCNÉ TECHNICKÉ PRÁPORY (PTP)

Medzi hlavné ciele komunistického režimu, nastoleného po februári 1948, patrilo ovládnutie všetkých mocenských zložiek. Medzi nimi mala svoje dôležité miesto aj československá armáda, ktorú nový režim plánoval využiť pre svoje záujmy a na svoju ochranu. Tento proces sprevádzali rozsiahle politické perzekúcie, ktoré okrem dôstojníckeho a poddôstojníckeho zboru postihli aj radových vojakov. Prejavili sa najmä existenciou osobitných vojenských jednotiek, určených na izolovanie a tzv. prevýchovu „politicky nespoľahlivých“ vojakov základnej služby a záložníkov.
Už v auguste 1948 vznikli IV. (cestné) prápory ženijných plukov, do ktorých boli zaradení „politicky, vojensky a národne“ nespoľahliví branci. Hlavnou súčasťou ich základného výcviku bola morálno-politická výchova a telesná príprava. Po jeho absolvovaní bola hlavnou činnosťou príslušníkov cestných práporov úprava ciest a výstavba vojenských objektov. Na Slovensku pôsobil jeden cestný prápor v priestore vojenského výcvikového priestoru v Lešti.
V roku 1950 sa cestné prápory transformovali na tzv. pomocné technické prápory (PTP), ktoré sa delili na ľahké, určené predovšetkým na práce v stavebníctve, a ťažké, tzv. banské. Ako prvý vznikol na Slovensku 54. PTP, ktorý bol dislokovaný v Komárne.
Organizačné zmeny sprevádzala aj zmena klasifikačného odvodového systému brancov, do ktorého bola na konci novembra 1950 oficiálne zaradená klasifikácia E – politicky nespoľahlivý. Takto kvalifikovaný mohol byť každý, kto akýmkoľvek spôsobom nevyhovoval komunistickému režimu. Branci s klasifikáciou E boli automaticky predurčení pre službu v PTP a to bez ohľadu na ich zdravotnú klasifikáciu.
Príslušníci PTP už základný vojenský výcvik absolvovali bez zbrane a využívali sa výhradne na pracovnú činnosť v prospech vojenských a civilných organizácií. Žili v mimoriadne zložitých ubytovacích a sociálnych podmienkach.
V celom období existencie PTP sa intenzívne hľadali nové možnosti a zdroje ich doplňovania. V septembri 1951 bol schválený inštitút tzv. mimoriadnych vojenských cvičení, v rámci ktorého boli na časovo neobmedzené obdobie povolávaní k PTP muži vo veku 17 až 60 rokov. Ich výber mali na starosti osobitné komisie, pričom návrhy pripravovali jednotlivé bezpečnostné zložky. Vďaka prílevu nových pracovných síl do armády boli začiatkom decembra 1951 v Komárne vytvorené ďalšie dva prápory PTP – 63. (neskôr premiestnený do Novák a Košíc) a 64. (neskôr premiestnený do Čiech).
V druhej polovici roka 1952 mala značnej časti príslušníkov PTP uplynúť dvojročná dĺžka základnej vojenskej služby, preto komunistické vedenie v júni 1952 schválilo predĺženie vojenskej služby príslušníkov PTP s klasifikáciou E na neurčito. Po ukončení základnej vojenskej služby tak boli títo príslušníci automaticky povolaní na mimoriadne vojenské cvičenie a mohli byť v PTP v podstate neobmedzený čas. Aj vďaka týmto opatreniam vznikol v septembri 1952 v Komárne nový 68. PTP.