V roku 1933 vstúpil v Olomouci k dominikánom, za kňaza bol vysvätený roku 1939. Po Barbarskej noci sa 2 roky skrýval na rodnej Orave. V roku 1952 ho odsúdili za velezradu, za spovedanie členov Bielej légie na doživotie, v máji 1960 dostal amnestiu. Prešiel ťažkými väzeniami v Ilave, Leopoldove a Valdiciach. Počas komunizmu bol činný v tajnej cirkvi, po novembri 1989 sa naplno venoval rehoľnej činnosti a takto sa stal otcom slovenských dominikánov.
