PRENASLEDOVANIE CIRKVÍ

PRENASLEDOVANIE CIRKVÍ

PRENASLEDOVANIE CIRKVI

20. júna 1949 obsadili biskupské úrady štátni zmocnenci.

Audio text paneluPRENASLEDOVANIE CIRKVÍ

Najväčším, aj keď oficiálne nepriznaným nepriateľom totalitného režimu boli cirkvi, najmä katolícka. 20. júna 1949 obsadili biskupské úrady štátni zmocnenci. Tí kontrolujú chod biskupstiev, návštevníkov biskupov, doručovanú aj odosielanú poštu. 14. októbra 1949 schvaľuje Národné zhromaždenie zákon o zriadení Štátneho úradu pre veci cirkevné a zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví. 16. marca 1950 boli vládnym dekrétom zrušené všetky diecézne semináre.

V noci z 13. na 14. apríla 1950 bola „Akcia K“ (kláštory). pomocou milície a Štátnej bezpečnosti zlikvidovaná rozhodujúca časť mužských kláštorov. V noci z 3. na 4. mája 1950 bol v akcii K2 zlikvidovaný aj zvyšok mužských kláštorov. V druhej polovici toho istého roku internovali aj svetských kňazov v bývalom letnom biskupskom sídle v Mučeníkoch a od 28. – 31. augusta 1950 boli likvidované aj ženské kláštory v Akcii R (rehoľníčky). Dňa 15. septembra  1950 bol zatknutý biskup Ján Vojtaššák, ostatní biskupi boli predbežne internovaní. V súvislosti so zatýkaním kňazov boli zatýkaní aj veriaci, ktorí sa búrili proti brutálnym mocenským praktikám komunistického režimu. Vo viacerých slovenských dedinách veriaci celé mesiace vo dne v noci strážili svojich farárov. Nasledovali procesy, pred súdmi stáli stovky obyčajných ľudí, len v rámci tzv. Katolíckej akcie (KA) uväznili vyše dvadsaťpäťtisíc veriacich. Vtedy sa zrodil aj pojem náboženský väzeň.

Bezprostrednou prípravou na akciu „K“ (Kláštory) bol súdny proces s desiatimi predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorí boli obžalovaní z velezrady a vyzvedačstva. Úlohou procesu bolo odôvodniť pripravovaný zásah voči reholiam a spracovať verejnú mienku. Súdení rehoľníci sa po dôkladnom „spracovaní“ vyšetrovateľmi Štátnej bezpečnosti pri procese priznávali k svojej „protištátnej činnosti“, k nenávisti k „ľudovodemokratickému zriadeniu“, k sympatiám k „imperializmu“, k výrobe rôznych ilegálnych letákov, k ukrývaniu „nepriateľských agentov“, zbraní a cenných predmetov. Podľa rozsudku dostal jeden z obžalovaných doživotie (zhodou okolností jediný zo Slovenska – redemptorista Ján Mastiliak), ostatní tresty v celkovej výške 132 rokov.

Proces s biskupmi

Proces s biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom sa začal 10. januára 1951 pred Štátnym súdom v Bratislave. Štátny súd v Bratislave vyhlásil 15. januára 1951 tento rozsudok:
Obvinený Ján Vojtaššák podľa paragrafu 1. ods. 1. zákona číslo 231/1948 zbierky, s použitím paragrafov 90, 96, 99 zákona článok V./1878 potrestaný odňatím slobody na 24 rokov. Vedľa trestu na slobode podľa paragrafu 47.
Obvinený teológie doktor Michal Buzalka podľa paragrafu 1, odsek 3 zákona číslo 231/1948 potrestaný odňatím slobody na doživotie.
Obvinený Pavol Gojdič podľa paragrafu 1, odsek 3 zákona číslo 231/1948 odsúdený na doživotie.

Deportácie rehoľníkov – Akcia K a R (Kláštory a Rehoľníci)

Akcia K – likvidácia kláštorov v komunistickom Československu – Barbarská noc
Samotnú realizáciu akcie „K“ prevzala Štátna bezpečnosť. Bol vykonaný štátobezpečnostný prieskum kláštorov a zistili sa počty ich obyvateľov. Akcie sa mali zúčastniť príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií. Vyzbrojení mali byť puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi, obuškami a plynovými sviečkami. Začiatok akcie bol určený na štvrtok 13. apríla 1950 o 24.00 hod. V určený čas sa príslušníci ozbrojených zložiek začali dobýjať do kláštorov. Po vniknutí do kláštorov rehoľníkov zhromaždili a informovali o dôvode zásahu, ktorým bola údajná protištátna činnosť reholí. Následne ich pripravenými autobusmi a nákladnými autami zvážali do tzv. sústreďovacích kláštorov. Na celom Slovensku bolo v túto noc sústredených 881 rehoľníkov z 11 reholí.
Po akcii „K“ sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj akcia „K2“, v rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Týmito dvoma zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí, žijúcich v 76 kláštoroch. Po týchto dvoch akciách boli rehoľníci na Slovensku sústredení do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči.
Režim v tzv. sústreďovacích kláštoroch sa riadil podľa pravidiel blízkych väznici. Najprísnejší režim bol v kláštore v Podolínci, kde sa nachádzal najväčší počet rehoľníkov. Objekt bol strážený ozbrojenou strážou so psami. Na budove kláštora boli postupne zamrežované okná a inštalovaný ostnatý drôt. Na nádvorí bola vybudovaná strážna veža a okolie bolo v noci osvetľované reflektormi. Rehoľníci, ktorí porušili predpísaný poriadok boli trestaní samoväzbou v pivnici.

Akcia R (Reholníčky)

Po uskutočnení akcie „K“ sa pozornosť režimu obrátila na ženské rehole. Likvidácia ženských kláštorov dostala pomenovanie akcia „R“ (Reholníčky). V ich prípade mal byť postup miernejší, pričom sa malo ísť cestou ich „dobrovoľného“ odsunu. Samotná akcia „R“ za začala 29. augusta 1950 o 8.00 hod. ráno. Počas realizácie akcie „R“ však došlo asi na 15 miestach na Slovensku k zhromaždeniu väčšieho počtu občanov, ktorí nesúhlasili s likvidáciou rehoľných komunít, pričom dochádzalo aj k ostrým konfrontáciám a napadnutiu prítomných funkcionárov štátnej správy. V týchto kláštoroch sa akcia zopakovala v noci za asistencie príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, Ľudových milícií a Štátnej bezpečnosti. V akcii „R“ bolo v dňoch 28. – 31. augusta 1950 sústredených 1962 rehoľníčok a obsadených 137 objektov. Rehoľníčky boli sústredené v 16 sústreďovacích kláštoroch. Ďalších viac ako 1600 rehoľných sestier však ostalo pracovať v nemocniciach, pretože režim za ne nemohol nájsť adekvátnu náhradu.

Po obsadení kláštorov boli nešetrným zaobchádzaním zo strany štátnych orgánov zničené knižnice a rozkradnuté mnohé vzácne rukopisy, tlače, obrazy a nábytok.

Samotné budovy získali najmä krajské a miestne národné výbory, rôzne administratívne úrady, telovýchovné spolky, detské domovy a pod. Komunistická štátna moc nazerala na rehole ako na nebezpečného ideologického nepriateľa, ktorý má značný vplyv na masy. Išlo však aj o hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý rehole spravovali. V správe pre politický sekretariát ÚV KSČ, ktorá bilancovala získané materiálne hodnoty, bol výsledok akcie označený za najväčší majetkový presun od privlastnenia majetku Nemcov, „znárodnenia“ a pozemkovej reformy. Inak povedané, išlo o rozsahom tretiu najväčšiu krádež od roku 1945. Najbolestnejším dôsledkom zásahov však boli strastiplné osudy tisícok rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí sa na niekoľko desaťročí stali prenasledovanou skupinou občanov.

Podľa štúdie: LETZ, Róbert: Prenasledovanie kresťanov na Slovensku v rokoch 1948 – 1989. In: MIKLOŠKO, F. – SMOLÍKOVÁ, G. – SMOLÍK, P.: Zločiny komu- nizmu na Slovensku 1948 – 1989 (1). Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001.

Dobiáš, Rudolf: Komunizmus na Slovensku v rokoch 1948-1989, in: Akcie, zločiny a obete Štátnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže v rokoch 1945-1989, Brati- slava: Ústav pamäti národa 2020.